hedviga49

Tak sa vyjadrujú progresívci a saskári. Vetu vytrhli z kontextu a pôvodný kontext si postupne upravujú, podľa vlastnej potreby. Taká je ich politika.

Predpokladám, že progresívni kadeháci vetu doplnia, alibisticky zdôvodnia a z vety vytvoria súvetie: Slováci sú západní Slovania, preto patria na západ. Aj vlk sa nažral, aj ovca zostala celá. Jednoducho lavírujú, lebo zatiaľ nevedia, kto sú. Nechcú byť konzervatívni, držať sa tradícii. Je to nová avantgarda – skupina priekopníkov – progresívcov, ktorí vytvoria nové moderné KDH?

Nuž a socialisti, národniari, ba ja konzervatívni kadeháci by tvrdili to, čo je v nich hlboko zakódované: Slováci sú Slovania a patria na východ. Socialistické školstvo urobilo svoje. Dalo kvalitný základ a to ostatné už nebol problém doštudovať a pozrieť sa na problém z rôznych uhlov pohľadu.

A čo nás tá socialistická škola o Slovanoch učila? Slovania sú národy, ktoré hovoria slovanskými jazykmi (vetvou indo-európskych jazykov), ktoré sa len málinko od seba odlišujú. Priemerne inteligentný Slovan sa ľahko dohovorí s každým iným Slovanom. A keď dnes sem tam vsunie slovko okay, ako to robí moja obľúbená moderátorka Adela, súhlasia s ňou aj na západe. Radšej sa vrátim k téme.

Slovanov delíme na

• západných: Česi, Slováci, Poliaci a Lužickí Srbi
• východných: Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
• južných: Slovinci, Chorváti, Srbi, Bulhari a Macedonci

Ešte pridám trochu histórie podľa Malého encyklopedického slovníka (ACADEMIA, Praha 1972):

V júni 1848 sa v Prahe konalo prvé zhromaždenie zástupcov slovanských národov v habsburskej monarchii. Chceli vytvoriť spolok slovanských národov a prerokovať možností premeny habsburskej monarchie na spolkový štát. Prvého Slovanského zjazdu sa zúčastnili aj ďalší hostia zo slovanských krajín. Spoločne schválili dokument – Manifest k európskym národom, ktorý odsúdil politický a národnostný útlak a žiadal národnostnú rovnoprávnosť.

Od prvého zjazdu Slovanov uplynulo 175 rokov. Čo sa odvtedy zmenilo? Už nie sme národnostná menšina v cudzom štáte. Sme národ. Máme spoločné územie, spoločnú históriu, kultúru, hovoríme spoločným jazykom, ale predsa sa len v tom našom národe niečo mení. Pomaly, ale isto sa stávame národnostnou menšinou v Európskej únii.