Čo sa dialo pred rokom, ako som to vnímala vtedy a ako to vnímam dnes? Postupom času všeličo nadobúda jasnejšie kontúry. Citujem zo svojho blogu:
Ulice plné zloby a nenávisti na čele s lídrami politických strán, modlitba pred parlamentom, sviečkový rituál pred úradom vlády, zneužitie drobunkých ľudských bytosti na vydieranie, arogancia poslancov individualistov, ktorí sa snažia zmariť rokovanie parlamentu. Taká bola predvolebná kampaň v roku 2020.
Zdalo sa, že je to len taká malá epizódka, ale s odstupom času to vidím inač. Pred rokom som ju popísala takto:
Sviečky majú pri náboženských rituáloch veľký význam. Zapaľujeme ich pri zomierajúcom a mŕtvom. Čo chcel Igor Matovič vyjadriť, keď zapálil sviečky pred úradom vlády? Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! Vláda je mŕtva, nech žije vláda? Nechváľ deň pred večerom, radí ľudové príslovie. Sú aj výnimky. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Igor Matovič nám vládne. A po roku od tejto udalosti sú tu iní mŕtvi. „Zákon karmy je zákonom akcie a reakcie.“ Igor zorganizoval (vyvolal?) akciu a reakcia sa dostavila už do roka a do dňa. Mŕtvi mu strpčujú život.
Hovorí sa, že pohľad na plápolajúci plameň sviečky priaznivo vplýva na nervovú sústavu a pôsobí proti stresu. A čo Grétka? Toľko plastu, toľko dymu … Pochopí, že je to za 5000 mŕtvych, ktorí mohli žiť? Vraj dym zo sviečok odnáša želanie človeka priamo do nebies. Čie želania budú vyslyšané? Želania Igora Matoviča? Nič nie je zadarmo. Mŕtvych treba nechať na pokoji. Využiť ich smrť na predvolebnú kampaň? Čo to prinieslo? Osud nehodno pokúšať.
A čo som napísala o druhom človeku, ktorý dostal ešte dôležitejšiu funkciu ako Igor Matovič? Je predsedom Národnej rady SR. Na čo vsadil, aby získal hlasy voličov? Tiež tu platí do roka a do dňa? Znovu text spred roka:
Vo vojnách a pri rôznych tragických udalostiach zomierajú tisíce ľudí. Ak je medzi nimi jediný, ktorého ste poznali, všetko je ešte hrozivejšie. Zrazu sa na katastrofu pozeráte inými očami. Zobrala vám niekoho, koho ste poznali a na toto sa nedá zabudnúť. Boris Kollár to iste vie. Vybral štyri konkrétne deti, ukázal nám ich a žiada milióny eur na ich záchranu. Koho by to nezasiahlo. Takúto formu predvolebného boja som od neho nečakala. Nenašiel iný spôsob, ako im pomôcť? Prekvapil ma. Je to morbídne, choré.
Aj on pokúšal osud, aj jeho karma sa naplnila? So smrťou sa nezahráva, lebo tá striehne nielen na každej križovatke. Mal by to vnímať ako výstrahu.
Som fatalistka, čo už. Verím v osud, ale aj v to, že mám slobodnú vôľu, aby som si svoj osud neskomplikovala. Jedna moja kamarátka – učiteľka mi rozprávala, že ju zaujíma, aké životy žijú jej bývalí žiaci, ak sa im niečo zvláštne prihodí, premýšľa, odkiaľ to pramení. Zistila, že každý je strojcom svojho osudu.
Toto tvrdila aj moja mama. Na konkrétnych príkladoch, osudoch konkrétnych ľudí z našej dediny, ma presvedčila, že je to tak. Viete, čo bolo pre mňa v živote najťažšie? Odpustiť všetkým tým, ktorí mi ublížili. Odpustiť a ponechať ich svojmu osudu, ak sa im nedá pomôcť.
Pani Malinová mi v debate pod blogom napísala:
Každých 20 rokov stačí jedna obeť na zmenu. Keď to zaberá, tak aj nabudúce niekoho zavraždia, aby dostali ľudí do ulíc.
Myslím si, že sa treba nad jej slovami zamyslieť. Po vražde novinára prišiel Igor Matovič. Kto vraždil? Teraz niekoľko „samovrážd“, kto príde po tejto vláde „odborníkov“? Boli to samovraždy? Boli to vraždy? Je dôležité, kto vraždil? Ten, kto vraždí, túži po zmene? V jedno verím, pokiaľ nie je vražda alebo samovražda vysvetlená, nemôže nikto, koho sa to týka, pokojne spávať. Karma mu to spočíta.
Zdroj:
https://www.biela-magia.eu/texty/karma.html
Môj blog spred roka:
https://hedviga49.blog.pravda.sk/2020/02/19/kolko-novinarov-musi-zomriet-aby-sa-toto-nedialo/