Vo svojom blogu „Koľko novinárov musí zomrieť, aby sa toto nedialo?“ som citovala amerického filozofa, esejistu a básnika Ralpha Waldoa Emersona (1803-1882), ktorý povedal, že „demokracia je vláda tyranov korigovaná novinármi.“
Igor Matovič chce vytvoriť demokratickú vládu a chce, aby bola korigovaná novinármi, práve preto im prispeje zo štátneho rozpočtu (z našich daní) desiatimi miliónmi eur. Vytvorí nadáciu, Nadáciu Jána Kuciaka.
Ak by som bola mamou spomínaného novinára, nesúhlasila by som s tým, aby nadáciu tohto druhu financoval štát. Uvediem jeden z dôvodov prečo nie. Hovorí sa „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.“ Táto životná skúsenosť je hlboko zakorenená v každom pracujúcom človeku. Vyjadrím sa drsnejšie, tak ako to funguje v bežnom živote, u bežného zamestnanca: Ak nebudeš držať hubu a krok, poletíš kade ľahšie.
Nadáciu by mohli založiť novinári a iste by im dobrovoľne prispeli aj obyčajní ľudia a možno (anonymne) aj neobyčajný človek Igor Matovič, ba aj srdcom premýšľajúci Boris Kollár. Richardovi Sulíkovi je to asi jedno, nepočula som jeho vyjadrenie o nadácii. Nuž a Andrej Kiska má teraz hlavu plnú iných starostí, je to na ňom vidieť.
Verím, že nadácia zo štátneho rozpočtu nakoniec nebude, lebo by to bol prvý klinec do rakvy ešte neexistujúcej vlády Igora Matoviča. Prečo to vykričal do celého sveta vo chvíli, keď sa táto myšlienka zrodila v jeho hlave a nepočkal na vyjadrenie zatiaľ neexistujúcej vlády? Má táto myšlienka hlbšie korene?
ODKAZ: Koľko novinárov musí zomrieť, aby sa toto nedialo?
https://hedviga49.blog.pravda.sk/2020/02/19/kolko-novinarov-musi-zomriet-aby-sa-toto-nedialo/