O čom by mal Róbert Fico premýšľať? Mám na mysli dôležitú vec. Nie vec, je to človek – osobnosť. Som zvedavá, koho si v pravý čas vyberie.
Niekto by možno vylúčil: dámu z JOJ: Janu Krescanko Dibákovu (Na hrane), pána z Markízy: Michala Kovačiča (Na telo), pána z RTVS: Marka Makaru (O päť minút 12) a pánov z TA3: Richarda Dírera a Rastislava Ilieva (V politike)
Viete si predstaviť niekoho z týchto ľudí ako hovorcu budúceho prezidenta Róberta Fica? Možno to ani nie je až také nepredstaviteľné. Stačí, ak budúci hovorca pochopí, že je v novej pozícii a kto je jeho chlebodarcom. Ďalej sa stačí riadiť ľudovou múdrosťou: Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!
Spomínaní moderátori sú dnes progresívni liberáli, „demokrati“, ba dokonca i priatelia „obyčajných ľudí“, že ťažko uveriť, žeby sa z nich stali sociálne cítiaci ľudia, ktorí by sa podriadili demokracii – vláde ľudu.
Teraz otázka: Po predchádzajúcom texte prevládla vo vás nenávisť voči Róbertovi Ficovi, alebo mu so zdravým sedliackym rozumom hľadáte hovorcu? Z vašej odpovede si pre seba urobte záver, nad ktorým sa hodno zamyslieť. Prečo?
Inteligentný, múdry a vzdelaný hovorca sa môže vypracovať na šedú eminenciu slovenskej politiky. A možno v ňom prevládne túžba stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Viac sa vám páči tejto krajiny? Mne nie. Republika – to znie hrdo. Krajinu vnímame citmi, je to niečo osobné, čomu nemusí každý rozumieť.
K napísaniu blogu ma inšpirovala Jana Krescanko Dibáková – Na hrane – debata s Andrejom Dankom a Mikulášom Dzurindom. Prečo? Obaja hostia sa správali ako politici, o to isté sa snažila aj moderátorka: rozprávala ako politička, správala sa ako politička, ale nebola to politička na úrovni pánov Danka a Dzurindu. Možno, ak by si pozvala hostí na svojej úrovni, iste by to pôsobilo na televízneho diváka trochu inak.
Poznámka na záver:
Myslíte si, že prezidentská kandidatúra Róberta Fica je práve v tejto chvíli aktuálnou témou? Opozícia sa ňou zaoberá. Máta ju v snoch. U nás na východe sa hovorí: Co še babe šnilo, to še babe stalo.