Kráľ je mŕtvy. Nech žije kráľovná! Za tou prvou vetou je bodka, ale mne z nej vytŕča malý ohnutý výhonok, žeby otáznik? Požijeme, uvidíme. Zvyknú hovoriť Rusi.
George Friedman vo svojej knihe Nasledujúce desaťročie s podtitulkom Kde sme… kam sa uberáme (Vydavateľstvo IKAR 2011), medzi iným píše aj o amerických prezidentoch, ktorí tvorili dejiny USA, aj o ich vplyve na celý svet. Američania im zverili do rúk obrovskú moc. Nie všetci boli takí, akých by si priali. Niektorí sa uspokojili s funkciou prezidenta, iní sa stali imperátormi, …
Spomenula som si na babku z našej dediny, ktorá na staré kolená navštívila dcéru v USA. Keď sa vrátila späť do ČSSR, skonštatovala: I tam treba bandurki kopac. Žiadna chvála, žiadna kritika. Jednoducho povedané – babka diplomatka.
Európska únia v jednom období ekonomicky i politicky narástla. Rusko na čele s Vladimirom Putinom tiež. Čo by sa stalo, ak by sa spojili? Toto nemožno dopustiť. Nepýtam sa ja, píše o tom autor v spomínanej knihe. Dnes sa už o tom bežne filozofuje, pokiaľ sa neprekročí bližšie neurčená hranica.
Zväz sovietskych socialistický republík sa rozpadol, lebo Michail Gorbačov a Boris Jeľcin, ako to len povedať …, boli ako naša Zuzana Čaputová. Dnes jej však osud poskytol skvelú šancu ukázať, čo v nej skutočne je. Nielen nám Slovákom, ale aj Američanom a svetu, od ktorého dostala celý rad ocenení.
A ten malý otáznik z úvodu? Igor Matovič. Eduard Heger sa mu neosvedčil, tak to možno skúsi so Zuzanou Čaputovou. Je to skvelý manipulátor. Keby sa nedržal osvedčeného hesla Účel svätí prostriedky, ktovie ako by sa mu darilo.