Toľko hádok o tom, kto je a kto nie je politik. Je v súčasnosti lepším politikom Igor Matovič, Róbert Fico, Peter Pellegrini, a či politikom je aj Jozef Pročko.
Slovenské príslovie hovorí: „Aká gramatika, taká politika“. Mnohí naši „politici“ sa naučili ovládať slová, ktoré používajú vo svojom politickom žargóne. Pre tých súčasných koaličných tam asi patrí aj Ňu-ňu-ňu.
Slovenský básnik, prozaik, dramatik a autor rozhlasových hier Peter Gregor (1944 -2014) by takým politikom asi odporučil:
Nemusíte nevyhnutne prejsť od slov k činom, budeme vďační, ak prejdete od drístov k slovám.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/politika/?page=2
Správne ovládaná politická terminológia pridáva na vážnosti politika. Svoju terminológiu majú aj právnici, lekári, policajti, …
Na internete sa mi nepodarilo nájsť vysvetlenie niektorých základných pojmov z politiky podľa mojich predstáv, preto som siahla po Veľkom slovníku cudzích slov, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve SAMO z roku 1997. Autormi sú: Samo Šaling, Mária Ivanová – Šalingová a Zuzana Maníková.
Kto je teda politik, politička? Slovo pochádza z gréčtiny a má dva významy:
Čo znamená slovo politika? Má tri významy:
Medzi slovami politik a politikár je rovnaký rozdiel ako medzi slovami politika a politikárčenie. Žiaľ, mnohí súčasní „politici“ v tom ale nevidia žiaden rozdiel a iba politikárčia – podriaďujú zásadné politické otázky, úlohy a ciele malicherným, neraz i osobným cieľom.
Politológov máme veľa. Sú takí i onakí. Vyštudovali odbor politológia, ktorý sa zaoberá
Mnohí z nich brali štúdium na vysokej škole povrchne a tak politikárčia a politikárčia.
A nakoniec ešte jeden výraz – politikum – nadobúdanie politického rázu, dodávanie politického rázu dačomu.
Ako by sme nazvali politický ráz (obraz, punc, charakteristický znak), ktorý dáva našej republike Igor Matovič. Nuž a aký politický obraz o nás vytvoril vo svete Róbert Fico? Myslím si, že to vidí každý.
Teraz o dvoch politikoch, ktorí stáli pred dôležitými rozhodnutiami a zvažovali, aký osud majú pripraviť Slovákom v dvoch krízových obdobiach v histórii nášho národa, kedy Slovensko okúsilo cudzie vojská na našom území:
Najprv kresťan s politik Jozef Tiso (1887 – 1947), ktorý vdýchol Slovensku charakteristický znak – fašistické Slovensko:
„Štátna politika môže byť úspešná iba vtedy, keď vychádza z reality a nezamieňa reálne možnosti s fikciou.“ — Jozef Tiso slovenský kňaz a politik (1887 – 1947)
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/politika/
Zhruba o dvadsať rokov neskôr komunista a politik Gustáv Husák (1913 – 1991), ktorý neskôr dostal prívlastok normalizátor, povedal o svojom konaní v roku 1968 toto:
Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/autori/gustav-husak/?page=2
Obaja stáli pred dôležitým rozhodnutím – bojovať, alebo sa zmieriť s osudom. Ako to dopadlo, vieme.
Teraz sa vrátim do nedávnej minulosti. V období svojej predvolebnej kampane povedal Andrej Kiska (1963) toto:
„Pokiaľ vláda, a podotýkam, že akákoľvek, sa rozhodne navrhovať zákon, ktorý je proti záujmu občanov, určite by som sa ako prezident jasne a verejne k tomu vyjadril. Jedným z hlavných dôvodov, prečo kandidujem, je aj to, že tradiční politici sa obklopili vysokými múrmi a nepočúvajú problémy ľudí na SR.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/politika/?page=2
Dnes sa nám prezidentka a predseda vlády zliali do jednej osoby. A kam sme sa s výberom politikov, ktorí dnes majú spravovať veci verejné dopracovali? Dúfam, že u nás neplatia slová rumunského básnika a spisovateľa Valeria Butulesca (1953), ktorý sa o súčasných politikoch vyjadril takto:
„Už nemáme politických väzňov v psychiatrických ústavoch. Dnes môže ísť do politiky každý, bez ohľadu na jeho duševné zdravie.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/politika/?page=4
A nakoniec myšlienka najobľúbenejšieho československého prezidenta T. G. Masaryka (1850 – 1865)
„Nesmieme robiť rozdiel medzi politikou a morálkou. Aké má kto mravy, takú robí politiku.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/politika/