Častejšie ako inokedy si v týchto dňoch spomíname na blízkych, ktorí sa presunuli na miesto, o ktorom nič nevieme. Nedokonalé telá im prestali slúžiť a ich duše sa presunuli nevedno kam. Keď moja mama umierala, videla motýle. Keď som jej naprávala paplón, neustále ma upozorňovala, aby som im neublížila. Videla ich odpočívať aj na paplóne v nemocnici. Zdalo sa mi to zvláštne a začala som pátrať.
Zistila som, že na všetkých kontinentoch sa nájdu ľudia, pre ktorých je motýľ symbolom života a smrti, symbolom duše.
Kelti považovali motýľa za symbol smrti. Keď ho videli lietať v noci, verili, že veští smrť.
V gréckej mytológii zobrazovali Psyché – Dušu ako krásne dievča s motýlími krídlami. Jej príbeh je naozaj dojímavý.
Austrálčania veria, že duše mŕtvych sa vracajú medzi živých v podobe motýľov.
Pre Japoncov sú dva motýle trepotajúce krídelkami symbolom manželského šťastia. Biely motýľ je spájaný s mŕtvymi.
Astékovia pomenovali ženu, ktorá zomrela pri pôrode, motýľom.
V Latinskej Amerike pokladajú motýľa za prelietavého tvora a označujú ním prostitútky. Toto, ako keby sem nepatrilo, ale iste to rozvinulo vašu fantáziu a prenieslo ju do našich zemepisných šírok.
Metamorfóza – premena, vieme o nej už od základnej školy: Vajíčko – húsenica – kukla – motýľ – vajíčko – húsenica – …
Symbol motýľa nájdeme aj u kresťanov (Ježiš, ako dieťa bol zobrazovaný s motýľom v ruke). Predstavme si vajíčko ako počiatok. Vykľuje sa z neho húsenica, ktorá, ak chce existovať, musí žrať. Rovnako je to aj s človekom. Príde na tento svet a musí nájsť spôsob, aby uživil svoje fyzické telo a adekvátne k tomu rozvíjal aj svoju dušu. Duševné a fyzické schopností človeka majú byť v rovnováhe, ak nie, prídu problémy.
Keď toto človek zvládne a príde jeho čas, zakuklí sa – pochovajú ho do hrobu, lebo svoje poslanie v tomto hmotnom svete splnil. Jeho duša sa premení na motýľa, ktorý sa živí iba nektárom a ambróziou – pokrmom Bohov.
Aká zaujímavá symbolika! Premietnime si ju do nášho pozemského života.
Vajíčko je myšlienka. Larva – človek, ktorý hľadá potravu – informácie, aby myšlienku rozvinul. Informácií je dosť, zostáva len nájsť medzi nimi súvislostí a dospieť k nejakým záverom. Je čas zakukliť sa, aby sme mohli v pokoji popremýšľať, z myšlienok namaľovať obrázok v podobe krásneho motýľa. Až potom ho ukázať svetu.
Je nedeľa a zákaz vychádzania. Je vhodné prezrieť si zbierku motýľov – duší, ktoré v nás zanechali stopy.
Ján Nagajda: PRI HROBE
Na hroboch ležia živé chryzantémy.
Spomienky clivo trú sa o pamäť.
V tom pietnom tichu na chvíľu sme nemí.
A všetci mŕtvi vracajú sa späť.
Cez tiene sviečok dívajú sa oči,
tých, čo nám v srdci ostali.
Hranice času človek neprekročí.
Neviem, čo vedia mŕtvi o žiali.
Bolesť i láska je údelom živých.
Tak strašne málo po nás ostane.
Ak Boh je s nami, potom je aj pri nich.
Možno tiež skrýva slzy do dlane.
Zdroje: