Niektoré drobnosti sa vám vryjú do duše a už ich odtiaľ nevypudíte. Často vyplávajú na povrch v nových súvislostiach. Raz vyvolajú úsmev na tvári, inokedy vás ovládne taká zvláštna nostalgia, clivota, smútok …
Spomenula som si na dávny príbeh. Pod starou slivkou sa zišiel hlúčik ľudí. Rozhodovalo sa o jej osude. Rástla pri ceste a babke, ktorej patrila, neprekážalo, že jej plody ochutnala hádam celá dedina. Osobitne deti, keď sa vracali z ihriska. To preto to kolektívne rozhodnutie o jej osude.
Malé dievčatko pozorne počúvalo a vôbec sa mu nepáčilo, o čom sa hlúčik ľudí rozpráva. Jej malá dušička bola zranená, srdiečko krvácalo. Smutne sa pozrelo na obľúbenú slivku, potom na ľudí a špeciálne na babku.
Vedelo, že nič nezmôže. Zrazu si všimlo, že si babka v záhrade zašpinila topánky. Čakalo iba na vhodnú chvíľu, aby vyrieklo slová, ktoré boli bodkou za celou bolesťou, ktorá sa v jej malej dušičke nahromadila: „Babka, máte špinavé topánky!“
Aj vo mne sa v ostatnom čase všeličo nahromadilo a neviem si s tým rady, som bezmocná ako to malé dievčatko, z ktorého vyrástla krásna, šikovná a vzdelaná žena.
Nezostáva mi nič iné, iba si uľaviť vetou: Pán Matovič, máte špinavé topánky! … a hneď je mi lepšie na duši.
POZNÁMKA:
Zaškatuľkovali ma. Som riziko, potenciálny problém pre túto spoločnosť, lebo mám nad 65 rokov. Rozhodujúcim faktorom je vek a nepripúšťa sa žiaden iný názor!
Ústa pod rúškom vedia bez slov ukryť všeličo. Aj sarkazmus – uštipačný, bezohľadný, zraňujúci výsmech sprevádzaný cynickým autoritatívnym postojom. (z gréčtiny sarkadzein – zatínať do mäsa).
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sarkazmus