Už sme tu mali havlovky a budajku, tak prečo nie aj igorku – rúško. Náš premiér ju odporúča každému, lebo chce chrániť nielen seba, ale aj tých druhých. Koronavírus je pliaga.
Po dlhšom čase som sa rozhodla vyliezť spoza brány domu a Igorku som si nasadila až tesne pred našim dedinským obchodom. Zvládla som to bez ujmy na zdraví, zaradili ma medzi rizikové osoby, mám už 71 rokov.
Pred niekoľkými mesiacmi Igor Matovič medzi rečou spomenul, že kvôli koronavírusu si nemohol kúpiť topánky a stále musí chodiť v tých istých. Do podobnej situácie som sa dostala aj ja.
Syn ma zaviezol pred obchodné centrum v našom krajskom meste. Asi som si trochu dlhšie vyberala, kým som natrafila na topánky podľa môjho vkusu. Nakúpila som aj potraviny, ktoré v našom dedinskom obchode nemajú. Zaujal ma aj iný tovar, ale na ten mi už nezostal čas. Pod rúškom sa začalo niečo diať.
Na moje veľké prekvapenie mi okolo nosa a úst pokožka sčervenala a objavili sa drobné svrbiace vyrážky, skôr to boli také malé pľuzgieriky, z ktorých vytekala číra tekutina, ktorú som si odsávala hygienickou vreckovkou.
Ponáhľali sme sa domov. Tvár som si umyla horúcou vodou, radšej bez mydla. Pľuzgieriky zmizli, ale pokožka zdrsnela. Postupne nadobúdala normálnu podobu.
Rúško – Igorka nie je všeliek na koronavírus. Každý človek je trochu iný a nemožno ho zaškatuľkovať podľa všeobecne platných noriem.
Demokraciu som si predstavovala trochu ináč. Nadobúdam pocit, že čím je úbohejšie naše školstvo, tým úbohejšia je aj naša demokracia. Banány, pomaranče a iný cudzokrajný tovar v obchodoch nás neposunú dopredu. Dopredu nás neposunú ani montážne haly na našej úrodnej pôde.
Aby som predišla zbytočnej diskusii ešte niekoľko poznámok: