Urobil hrubú čiaru za svojim predchádzajúcim politickým životom. Odišiel zo strany Smer–SD. Čo bolo, už nie je a už sa nevráti? To sa naozaj dá?
Čo spôsobilo, že sa takto rozhodol? Rodilo sa to dvadsať rokov, alebo iba niekoľko mesiacov, týždňov, dní? Ak sa toto jeho rozhodnutie formovalo veľa rokov, prečo práve teraz, zhruba tri mesiace po voľbách? Nazvala by som to zradou tých, ktorí ho volili na kandidátke strany Smer–SD. Jednoducho ich oklamal.
Ako chce teraz napĺňať volebný program strany Smer–SD, za ktorý dostal poslanecký mandát? Mal by sa ho vzdať a na jeho miesto by mal nastúpiť ďalší v poradí, ktorý súhlasí s politikou, s akou išla strana do volieb.
Kardinál Richelieu povedal, že „Zrada je len otázkou peňazí“. Peter Pellegrini nás ubezpečil, že o peniaze strany Smer–SD mu nejde. Chce začať od nuly. Vo svojom veku by už mal vedieť, čo chce od života, aj čo znamená začať od nuly. Od nuly sa dá začať tam, kde vás nikto nepozná, kde o vás nikto nič nevie, kam si neprivediete priateľov zo starého života.
Je tu aj tretia možnosť, že dostal ponuku, o ktorej zatiaľ nechce hovoriť. Tajomstvá lákajú konšpirovať. Rúškami zakryté tváre veľa neprezradia, keď ich odkryjú, uvidíme a iste sa dozvieme viac.
Len tak na margo: Vieme, akú cenu má Peter Pellegrini na trhu s politikmi? Napadajú mi i ďalšie mená: Zuzana Čaputová, Boris Kollár, Igor Matovič, Andrej Kiska, Róbert Fico, Marián Kotleba, … a kto určuje ich cenu, iba voliči?