Boris Kollár: „Ešte musíme počkať, ale ľudia si zaslúžia vidieť svetlo na konci tunela.“ Ak sa povie svetlo na konci tunela, človeku prebehnú mysľou všelijaké myšlienky. Čo a kto nás tam čaká?
Prvé, čo mi napadlo, je slovné spojenie klinická smrť. Tí, ktorí ju okúsili a vrátili sa späť, rozprávajú, že v okamihu mysle zhodnotili celý svoj život. Bol to medzník, kedy sa rozhodovali, či sa majú pobrať za lákavým bielym svetlom na konci tunela, alebo sa musia vrátiť späť do života.
Nuž, čo už, treba ešte počkať, lebo ako nám povedal Boris Kollár: „Sulík je prchký a chcel by všetko pootvárať, ale rozhoduje premiér.“ Situácia je náročná, v rómskych osadách sa zvyšuje počet pozitívnych testov a Slovensko nedisponuje dostatočným počtom policajtov a vojakov, ktorí by mohli zabezpečiť karanténu pre rizikové oblasti, myslí si Boris Kollár.
Žijeme životy obyčajných ľudí a prehodnocovanie vlastných životov nám trvá dlhšie, aj keď sme zavretí doma, sme v karanténe a máme na to dosť času. Mnohé naše domovy sa zmenili na malé kliniky. Až všetko prehodnotíme, uvidíme, či sa poberieme za svetlom na konci tunela, alebo zveríme svoje životy do rúk Igora Matoviča.
Richard Sulík a mnoho bežných ľudí si uvedomuje, že v tomto živote človek potrebuje pracovať, aby prežil. Boris Kollár preberá rétoriku Igora Matoviča a jeho pozícia sa mení, stráca na význame. Je predsa predseda zákonodarnej Národnej rady SR!
Každým dňom silnie moje presvedčenie, že najdôležitejším človekom v našej republike je Igor Matovič. Podľa protokolu je tretí v poradí. Vláda je najvyšší orgán výkonnej moci, ale už si uzurpoval všetky dôležité posty v štáte a z toho vyplýva, že je najsilnejším človekom v Slovenskej republike, príhodnejšie povedané – v tejto krajine.
Pripomeniem prvé štyri dôležité funkcie podľa diplomatického protokolu:
Zdroje:
http://www.nextfuture.sk/lifestyle/diplomaticky-protokol/