Ľudia sú už raz takí, s tým nič nenarobí ani Igor Matovič. Existujú také všeobecne platné životom písané zákony, ktoré skôr či neskôr prijmete za svoje. Samozrejme, ak v tej svojej komunite chcete prežiť.
Každá komunita má svojho vodcu, svojho šaša, ktorý ich zabáva, aj chudáčika, ktorý sa nevie sám postaviť na vlastné nohy, tak mu všetci pomáhajú, ba aj takého, ktorý všade bol, všetko vie. Jednu vlastnosť majú všetci spoločnú: vždy si dokážu nájsť osobu, ktorá je zodpovedná za ich životné traumy, za ich spackané životy.
Na pracovisku sa nadáva na neschopného šéfa, na dedine je za všetko zodpovedný starosta a na Slovensku vláda na čele s premiérom. Obviniť ale možno kohokoľvek, hlavne, že sa nám uľaví.
Igor Matovič je mladý človek, odhodlaný na všetko. Urobil zo seba šaša, zabával ľudí, ukázal im, ktorí ľudia sú zodpovední za ich zložitú životnú situáciu, s priateľmi im zorganizoval mítingy, na ktorých si mohli dosýta zanadávať, ventilovať svoju zlosť.
Všetko išlo hladko až do chvíle volieb. Normálnych volieb podľa harmonogramu. Vyhral ich Igor Matovič. Niektorí si boli jeho víťazstvom istí, iní zostali prekvapení. Tí, ktorí mu uverili, a bolo ich veľa, teraz chcú, aby dodržal slovo a urobil v tejto krajine poriadok.
A s čím Igor Matovič nerátal? Zrazu sa ocitol na druhej strane. Odteraz on bude zodpovedný za všetko, čo sa v tomto štáte udeje. Ak sa chce správať zodpovedne, začne pracovať. Má aj inú možnosť. Ak funkciu premiéra nebude zvládať, začne sa vyhovárať. Na komunistov? Na premiérov, ktorí boli pred ním? Pripomeniem vám ich mená: Vladimír Mečiar, Jozef Moravčík, Mikuláš Dzurinda, Iveta Radičová, Róbert Fico a Peter Pellegrini.
Nespomínam si, žeby niekedy tú druhú možnosť využili Róbert Fico a Peter Pellegrini.