Prečo sa od istého času pozeráme iba na západ, treba sa otočiť aj na východ. Slnko predsa vychádza na východe a mení noc na deň. Z východu prišla perestrojka i glasnosť. Z východu Slovenska prišiel do Bratislavy Andrej Kiska. Zažiaril.
Ubehlo vyše tridsať rokov a ja mám pocit, že som sa vrátila v čase. Z ulíc a námestí sa ozýva: „Takto to ďalej ísť nemôže, Slovensko potrebuje zmenu – prestavbu.“ V hlave sa mi rozozvučalo slovo perestrojka. „Musíme veci pomenovať, povedať ich nahlas. Ľudia musia poznať pravdu.“ A znovu sa v mojej hlave ozýva čosi z minulosti, rezonuje … Glasnosť, to je to správne slovo.
Michail Gorbačov, strojca perestrojky a glasnosti odišiel na dovolenku na Krym a keď sa vrátil do Moskvy, Zväz sovietskych socialistických republík sa rozpadol. Chcel demokraciu a podarilo sa mu urýchliť zmenu sveta. Akosi sa mu to vymklo z rúk.
Andrej Kiska odišiel na dovolenku do Rakúska a keď sa vrátil, dvaja mladí ľudia boli po smrti, národ smútil, ale ináč sa nič nezmenilo. Glasnosť zosilnela, presťahovala sa na námestia a vynútila si perestrojku na najvyšších miestach.
Je pred voľbami. Glasnosť nabrala na intenzite a prerastá až do agresivity, len aby sa mohlo pokračovať v perestrojke. Po voľbách asi pôjde Andrej Kiska na dovolenku. Kam tentoraz? Rozhodnú voliči. A čo sa na Slovensku zmení, keď sa z dovolenky vráti? Požijeme, uvidíme, hovorí ruské príslovie.