Neviem, či novoročný príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej a následné udeľovanie štátnych vyznamenaní je pre mňa až taká dôležitá vec, ale akosi mi stále vŕtajú v hlave, preto o tom niečo napíšem.
Čím dlhšie je naša prezidentka vo funkcii, tým viac nám o sebe prezrádza. Po každom jej čine, ktorý zaregistrujem, si kladiem otázku, či som urobila dobre, že som ju nevolila.
Keď udelila štátne vyznamenanie Ferkovi Mikloškovi, svojmu rivalovi v prezidentských voľbách, premýšľala som, či by ju aj on vyznamenal, keby vyhral prezidentské voľby.
Prečo také dôverné oslovenie Ferko? Pre jeho humor ho mali radi nielen jeho voliči, ale aj my ostatní. Problémy, ktoré sa odohrávali na pôde parlamentu, riešil pokojne. Konflikty, ktoré sa zdali neriešiteľné, zažehnal vtipnou poznámkou.
Bolo to zvláštne obdobie. Niektorí ešte stále verili vo vylepšený socializmus, iní sa nevedeli dočkať skutočného kapitalizmu.
Odvtedy ubehlo veľa času. Zmenilo sa Slovensko, zmenilo sa aj Česko, ba i ľudia v oboch republikách. Je s takými zmenami spokojný politik, ktorý výrazne prispel k pádu totality, bývalý predseda Slovenskej národnej rady (1990 – 1992) František Mikloško, ktorý si od prezidentky SR prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy?
Prezidentka, srdcom Európanka, udelila vyznamenanie pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky Čechoslovakistovi, ktorý už trikrát kandidoval v slovenských prezidentských voľbách (2004, 2008, 2018), preto som mu namiesto gratulácie vybrala pesničku, aby svet videl aj očami bežného Čechoslováka. A keď ju zaspieva Moravan z Ostravy …
https://www.youtube.com/watch?v=hyc0cZIZ_Z8