V tomto novembrovom čase by človek očakával, že sa bude spomínať na novembrové udalosti z roku 1989, hrdiť sa výsledkami, ktoré sme dosiahli za 30 rokov slobody. Namiesto toho sa vraciame hlbšie do minulosti – do obdobia socialistickej republiky.
Desať, dvadsať, tridsať i štyridsať rokov po vojne sa už nerozlišuje. Kto by dbal na také detaily! Z mozaiky histórie sa vyberajú také fragmenty, ktoré poslúžia svojmu účelu. Veď vy viete ktoré. Ak sa k ním primieša trochu klamstva, …
Ak vynechám prvých desať ťažkých rokov po vojne, ostane mi tridsať. Presne toľko, koľko uplynulo od roku 1989. Mám otázku: Prečo sa tak často vraciame do obdobia pred nežnou? Pre niekoho z nostalgie, pre iného z pomsty za príkorie?
Spomínajme nielen na 17. november 1989, ale spomínajme aj na to, čo sa udialo po ňom. Kam sa posunula naša spoločnosť. Kam ju posunuli dnešní čistí a bezúhonní budovatelia demokracie.
Prežila som 20 ekonomicky aktívnych rokov v socializme a 20 rokov v rozvíjajúcej sa demokracii. Môžem porovnávať, ale nebudem. Som dôchodkyňa, je to, hádam, dostatočne výrečné.
Tejto dobe som vďačná za knihy, ku ktorým som sa za čias socializmu nemohla dostať. Vďačná som jej aj za to, že mi umožnila odlíšiť priateľov od „priateľov“ v duchu hesla: „Prepáč, že som ťa nespoznal, ja som sa totiž veľmi zmenil.“ A nakoniec som jej vďačná aj za to, že som sa na vlastnej koži mohla presvedčiť, či mi moji rodičia hovorili pravdu o kapitalizme.
Hľadáte paralelu medzi týmito dvoma udalosťami? Radšej sa ponorte do hlbšieho štúdia histórie a vytvorte si vlastný názor, lebo aj vy raz budete skladať účty. Začať sa dá aj tu: