Na všeličo, čo sa udeje, človek reaguje po svojom. Niektoré vyjadrenia môžu viesť k revolte, iné k rezignácii. Existuje aj tretia cesta – treba sa prispôsobiť, nosiť kabát, aký je práve v móde.
Americká spisovateľka Ellen Glasgow (1875 – 1945) tvrdí, že „jediný rozdiel medzi brázdou a hrobom je v ich hĺbke.“ V posledných mojich blogoch v denníku Pravda som orala prihlboko. Neuvedomila som si, že aj dnes platí latinská múdrosť: „Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“.
A možno som si mala zobrať k srdcu aj slová českého hudobného skladateľa Bohuslava Martinu (1890 – 1959), ktoré pravdepodobne vyriekol v päťdesiatych rokoch minulého storočia: „Minulosť sa mení podľa prítomnosti. Ak sa zmení prítomnosť, zmení sa aj náš pohľad na minulosť.“
Znovu prišla doba, ktorá si žiada hľadať vhodné fakty, aby sa nimi dalo argumentovať. Veď keď sa dnes čo-to zamlčí, nebude to klamstvo, iba nevypovedaná pravda, ktorá čaká na vhodný okamžik, aby sa ukázala.
Len tak na margo, inú Pravdu čítal môj otec, inú dnes čítam ja a čas ukáže, kto a akú Pravdu bude čítať neskôr, aj akí blogéri budú na jej stránkach publikovať.
Ešte taký malý dodatok: Najprv som rezignovala, potom som premýšľala, čo so starým kabátom. Prevracať ho nebudem, ba ani na smetisko ho nevyhodím. Zostane spomienkou na minulosť. Na bežné nosenie potrebujem nový kabát. Asi budem musieť vymeniť celý šatník, lebo ani v sedemdesiatke nechcem stratiť kontrolu nad životom.
Teraz tri myšlienky, ktoré ovplyvnili moje myslenie:
A nakoniec nákazlivá melódia s textom: